|
|
I ja som si kedysi myslel, že dôležité je predovšetkým chodiť v nedeľu do kostola, ale cítil som, že to môže byť s náboženstvom aj ináč.
Tiež som si myslel, že dôležité je spĺňať hlavne predpisy a vonkajšie záležitosti a že Bohu záleží predovšetkým na nich.
Tiež som sa neodvažoval urobiť krok, ktorým by som sa zriekol svojich ťažkých vín, ale nechcel som ho urobiť zo strachu, čo budem musieť zmeniť a že nabudem mať na to síl.
Ale odhodlal som sa.
A dnes Ti môžem povedať, že som šťastný, že ma Boh napĺňa viac, ako všetky moje neresti a hriechy predtým. Že sa o mňa stará a vedie si ma, i keď nie vždy tade, kade by som chcel ja, ale keď na jeho rady dám, naplní ma pravým pokojom a radosťou.
Odhodlaj sa i Ty.
Povedz mu jednoducho, čo si o Ňom myslíš. Povedz mu to úprimne. A neboj sa Ho. On nechce Tvoje zlo. Chce Ťa vyslobodiť z Tvojich väzení.
Popros Ho. Že ho chces viac spoznať. A že máš záujem o Jeho láskavé prejavy. A On sa Ťa dotkne. Nebudeš dlho čakať.
Mišo
„Nech sa žiadna duša nebojí priblížiť ku mne, hoci by jej hriechy boli ako šarlát.
(...)
Ani ten najväčší hriešnik, ktorý sa môjho súcitu dovoláva, nebude potrestaný, ale mu v mojom ľudsky nepochopiteľnom a nekonečnom milosrdenstve odpustím.
(...)
Dcéra moja, povedz celému svetu o mojom nesmiernom milosrdenstve.
(...)
Nikto nesmie mať strach prísť ku mne - ani vtedy, ak by jeho hriechy boli tými najzavrhlejšími.”
(Ježiš sestre Faustíne Kowalskej)
"A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy."
(Sväté Písmo, 1.Jánov list, 4.kapitola, 9-10.verš)
|
|
|